Choď na obsah Choď na menu

Canisterapia a podmienky na psa

22. 3. 2009

 Trocha z histórie:

 

 

Korene canisterapie siahajú už do ďalekého historického obdobia. Náznaky najstaršieho spojenia medzi človekom a psom siahajú až do obdobia 30000 rokov p.n.l... Dôkazom úlohy psa ako pomocníka a spoločníka, je nalez hrobky starej 12000 rokov, objavenej v severnom Izraeli. Našli sa pozostatky človeka a psa, ktorých telá boli uložené tak, že ruka človeka bola preložená cez v psa. Z toho sa dá usúdiť, že išlo o zvýraznenie puta medzi človekom a psom. Už v mytologických prameňoch starých Grékov a Rimanov môžeme nájsť zmienky o liečivej sile psieho jazyka. Alebo v Pompejach, kresby nevidiaceho človeka sprevádzajúceho psom. Na hradoch v Stredoveku boli obľúbené malé plemená psov pri liečbe reumatizmu.V r. 1570 Dr. Caius, fyzioterapeut a osobný lekár kráľovny Alžbety, liečil bolestivé časti tela prikladaním psíkov malých plemien tesne k chorému miestu... V roku 1942 boli psi prvý krát použití ako súčasť pri rehabilitácii vojnových zranení. Ako prvý sa o využitie psa v terapii bol americký psychiater Boris Levinson po tom, ako si všimol náhodne stretnutie svojho psa s emociálne postihnutým dieťaťom, dovtedy dieťa s ním nejavilo záujem o komunikáciu, ale po strete so psom o neho prejavilo záujem. Využil tohto psa ako prechod medzi nim a pacientom, kedy si pacient vytvoril najprv vzťah so psom a neskôr s terapeutom a inými ľuďmi.

 

 

 

 

 

             Vedci dodnes presne nevedia ako pôsobí kontakt so zvieraťom na ľudský organizmus, ale domnievajú sa, že citový vzťah ku zvieraťu pomáha uvoľňovať interferón, proteín, ktorý posilňuje imunitný systém. Liečivé pôsobenie zvieraťa do značnej miery súvisí s empatiou, nepodmieneným rešpektom a láskou, ktorú sú zvieratá schopné prejaviť. Uspokojovanie týchto potrieb, v kombinácii s dotykom živej bytosti pomáha uviesť ľudí do správneho duševného stavu. Už len pozorovanie zvieraťa pomáha človeku sústrediť sa aj na niečo iné, ako na vlastnú chorobu. Mnohokrát je vplyv výskytu nejakej zákernej choroby tak silný, že človek nedokáže myslieť na nič iné ako na skutočnosť, ktorá ho deprimuje a nedokáže prijať akékoľvek útechy alebo rady od svojich príbuzných, či lekárov. Pacient sa potrebuje zaoberať niečím iným, čo odpúta jeho pozornosť od choroby... A tu sú k tomu nápomocní naši terapeutickí psi, ktorí nikoho nepresviedčajú, ale berú ho takého aký je, s jeho radosťami a starosťami. Liečia jeho dušu... Psychika sa uvoľní a tým sa zrýchli aj priebeh liečby, pretože náš emocionálny stav pôsobí na naše fyzické pocity. Dovolím si citovať Dr.Josepha F. Montagua, ktorý povedal:

 „ Najväčšou chybou lekárov by bolo, keby sa usilovali oddeliť liečbu tela od duše" . Telo a duša sú jeden celok, nemožno ich liečiť oddelene.

 

                Zvieratá, ktoré vykonávajú prácu terapeutov:

 

a.   Asistenčné zv.: sú individuálne vycvičené na vykonávanie príkazov, alebo na prácu pre nejakú osobu so špecific. problémom (napr.: vodiace psi)

b.  Terapeutické zv.: sú integrálnou súčasťou liečebného programu pre jednotlivca, alebo skupinu jednotlivcov. Tieto zv. poskytujú citovú podporu, motiváciu a pocit bezpečia...

 

 
 

Podľa druhu zv. rozlišujeme:

canisterapia- liečenie za prítomnosti psov

hipoterapia-  liečba na koni alebo kontaktom s ním alebo inými druhmi zvierat čomu môžme hovoriť animoterapia,  

 
 

Hlavné oblasti využitia:

1.  psychiatrii a psychoterapii

2. telesne a zmyslovo postihnutí

3. u jednotlivcov s autizmom

4. u týraných a zneužívaných detí

5. u pacientov s epilepsiou

6. u mentálne postihnutých osôb

 7. u detí hospitalizovaných v nemocnici

8. u seniorov

9. v náhradnej rodinnej starostlivosti

10. u pacientov s onkologickými ochoreniami 

 

 
 

  Aké plemená môžu byť terapeutmi? 

Psi všetkých plemien aj ich kríženci, psi malí, stredný, veľký, chlpatý,  hladkosrstý, alebo bezsrstý... Nezáleží kto je, z akého chovu, koľko má titulov, ale dôležitá je jeho chuť pomáhať ľudom, jeho povaha...

 Môžu aj  "nebezpečné", veď aj RR a Staff., sú v tom hlúpom zozname, že?  V Slovenskej asociácii psov terapeutov boli doteraz otestované a v terapii použité plemená psov: King Charles španiel, Labradorský retr., Golden retr., Malý bradáč, Pekinéz, Špringlšpaniel, Trp.pudel, Samojed, Bullmastiff, Bullteriér, Dalmatín, Border kólia, a už aj prvý zastupca Rodezský Ridcback a iné ďalšie plemená...

 
 

 

Všeobecné ustanovenia

1.  Účelom skúšok je kvalifikovať jednotlivých psov , či ich chovanie a vlastnosti umožňujú ich využitie pre rozvoj ľudskej osobnosti v ústavoch, rehabilitačných centrách, pomocných školách, domovoch dôchodcov a pod.

2.  Skúšky sa môžu zúčastniť psi bez ohľadu na veľkosť a plemeno. Malé plemená do kohútikovej výšky 50cm od dovŕšenia 15-tich mesiacov veku,  plemená nad 50cm kohútikovej výšky od 18 mesiacov veku.

3. Skúšky sa môžu zúčastniť  psi s preukazom aj bez preukazu pôvodu.

4. Skúšky sa môže zúčastniť psovod starší ako 18 rokov.

5. Jeden psovod sa môže na skúške zúčastniť aj s viacerými psami.

6.  Pes ktorý v skúške neuspel môže túto opakovať v najbližšom termíne nasledujúcej skúšky.

7.  Rozhodca je oprávnený ukončiť prácu psa počas skúšky v prípade, že je zrejmá jeho nedostatočná pripravenosť a nebol by schopný splniť požadované podmienky skúšky.

 
 

Náplň skúšky

1.  Chovanie psa pri kontakte s cudzím človekom

   Pes musí zotrvať v kľude pri stretnutí psovoda s cudzím človekom,      v kľude musí reagovať na privítanie s človekom na invalidnom vozíku, musí nechať so sebou manipulovať (kontrola chrupu, tetovania, labiek atď. pokiaľ to dovolí jeho veľkosť aj zdvihnutie a prenesenie psa na iné miesto. Pes sa musí dať odviesť cudzím človekom do inej miestnosti.

2. Reakcia na pachy

     Pes nesmie negatívne reagovať na pachy, dezinfekčné prostriedky s ktorými sa môže stretnúť pri svojom praktickom využití. Taktiež nesmie reagovať na obvyklé ošatenie zdravotníckeho personálu napr. plášť , nesmie si ho spájať napr. s návštevou veterinárneho lekára, čo nemusí byť každému psovi príjemné.

3.   Reakcia na zvuky

     Pes nesmie nevhodne reagovať na zvuky, s ktorými sa môže bežne stretnúť pri vykonávaní  svojej činnosti. Skúša sa reakcia na : spadnutá barla, spadnutý príbor, kľúče, spadnutá stolička, hlasné a neprirodzené výkriky

4.  Reakcia na človeka v neobvyklej situácii

 Pes nesmie negatívne alebo agresívne reagovať :

a.  na človeka s palicou, barlami, na invalidnom vozíku, atď.

b.  na človeka s nekoordinovanými a neprirodzenými pohybmi

c.  na človeka, ktorý spadne

d. na človeka, ktorý leží na zemi alebo sa pohybuje zvláštnym spôsobom po zemi

5.  Reakcia na ponúknutý pamlsok a hračku Pes musí ponúknutý pamlsok alebo hračku od cudzej osoby zobrať veľmi jemne a opatrne.

   6.  Reakcia  psa  na kontakt s viacerými ľuďmi

Pes musí reagovať kľudne a vyrovnane ako je popísané v bode 1,3,4,5 aj v skupine  viacerých osôb, musí kľudne reagovať aj keď ho viacerí ľudia súčasne hladia a oslovujú.

 
      

   7. Vzrušivosť psa

Pes po rozohraní s hračkou  buď s majiteľom alebo pomocníkom musí na povel rozhodcu hru ukončiť. Majiteľ musí čo najrýchlejšie  psa skľudniť do takej miery, že je schopný koncentrovať sa na inú činnosť.

   8. Ovládateľnosť psa

a.  privolanie

b.  chôdza pri nohe s vodítkom i bez vodítka

c.  sadni, ľahni, vstaň

d.  krátke odloženie

e.  pes si musí nechať odobrať hračku alebo potravu  od inej osoby

    9. Pes musí v prítomnosti psovoda ostať kľudný aj v prípade, že cíti          ohrozenie buď seba alebo  psovoda a to napr.

      a.  náznak útoku barlou, palicou, vozíkom a pod.

      b.  zvýšený hlas

      c.  náznak úderu rukou, alebo kopnutie nohou

e.  nečakaný dotyk zozadu

f.   nečakaný hodený väčší predmet pred psa

   10.  Reakcia na kontakt s inými zvieratami

Pes nesmie zaútočiť na iného psa a ani na iné zviera napr. králika, morča, mačku a pod., nesmie mať snahu inému zvieraťu ublížiť...

 

 

Na záver len pár slov, nedajme sa ovplyvniť zákomni, našich psov to aj tak nezmení a ostanú takými akých si ich mi sami vychováme... A preto sa musíme snažiť, aby naši psi robili dobré meno plemenu...